Talianska gastronómia má tisícročnú tradíciu. Pochádza priamo zo starorímskej kuchyne. V starom Ríme kuchárske umenie rástlo a upadalo súčasne s ľudskými pokoleniami. Konzumácia jedla bola pre každý civilizovaný národ vždy obradom. Vďaka rôznym historickým prameňom dnes vieme ako asi vypadalo stolovanie v vtedajšej dobe. V každej rodine boli stoly bohato prestreté, či už išlo o bohatšie alebo chudobnejšie domácnosti. Stoličky nevypadali ako dnes. Neboli vôbec, alebo ich úlohu plnili lavice na ktorých sa ležalo a človek si bral zo stola jedlo. Tak napríklad takéto obrázky nám zanechali starý Rimania na starých nástenných kresbách a rytinách.
Prvé kulinárske rozprávky napísal na pergamene M. G. Apicius, Rimana ktorý žil v období panovania cisára Tibéria. Neskôr pod jeho menom bola šírená „kuchárska kniha“. Z 3. storočia n. l. pochádza zachovalý rukopis M. G. Apiciusa pod názvom Der e coquinaria (v preklade z latinčiny „O kuchárstve“). Roku 1541 vyšla v latinčine pretlač tohto diela a je vraj jednou z najstarších kuchárskych kníh na svete. Z tejto knihy by sme mohli aj dnes čerpať skvelé a chutné recepty, ktoré by sa dali bez problémov pripraviť aj dnes. Ak má talianska gastronómia takú dlhú a významnú históriu, niet sa čo čudovať, že talianske kuchárske umenie je dnes považované za jedno z najlepších.